V ranných hodinách, 12. januára 1993, technici Slovenských
telekomunikácií spustili do prevádzky v Bratislave prvých 100 kartových
telefónnych automatov. Tie sa rýchlo rozšírili po celom území Slovenska.
Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné
s použitím telefónnych kariet. Tie vyrábala francúzska spoločnosť
Schlumberger.
Prvé telefónne automaty sa na Slovensku resp. v bývalom Československu
objavili v polovici 50. rokov minulého storočia. Najväčší záujem o
telefonovanie z verejných telefónnych automatov (VTA) nastal v 90.
rokoch 20. storočia. Vtedy sa ich počet na Slovensku odhadoval na viac
ako 16.000. Po necelých dvoch desaťročiach však nárast používania
mobilných telefónov znížil dopyt po telefónnych automatoch.
Slovak Telekom preto pristúpil v roku 2013 k znižovaniu ich počtu v
uliciach slovenských miest a obcí. Umožnilo mu to rozhodnutie
Telekomunikačného úradu SR z augusta 2012. V roku 2015 bolo na Slovensku
už iba 166 VTA. Najviac ich zostalo v Martine - šesť, v Bratislave
štyri a v ďalších väčších mestách po tri.
Prvú telefónnu sieť na území dnešného Slovenska spustili do prevádzky
15. júna 1884. Vybudoval ju podnikateľ Karl Kragl a na začiatku mala 12
účastníkov. Koncom roku 1887 mala Kraglova sieť 68 a o šesť rokov neskôr
156 účastníkov. V roku 1891 v Bratislave otvorili prvé dve verejné
telefónne hovorne. Medzimestská telefónna sieť začala v fungovať v roku
1893.
Druhú mestskú sieť odovzdali do prevádzky v Košiciach. Po Bratislave a
Košiciach sa verejné telefóny zavádzali najskôr v rekreačných oblastiach
Slovenska, najmä vo Vysokých Tatrách. Do roku 1918 bola postupne
telefonizovaná približne sedmina všetkých slovenských miest a obcí.
Po druhej svetovej vojne sa v bývalom Československu ukončila úplná
telefonizácia krajiny v roku 1953. Poslednou obcou, ktorá sa pripojila
na telefónnu sieť bola východoslovenská dedina Krajná Bystrá pri
Svidníku.